Pragmatické práce Peirca: ,,Upevnenie viery“, ,,Ako si ujasniť svoje myšlienky“. V týchto prácach sa Peirce zaoberal vzťahom myslenia a konania. Peirce tvrdil, že myšlienka, myslenie vôbec má zmysel len vtedy, ak vedie k nejakému konaniu ( k nejakej činnosti). Myšlienka, ktorá nemá praktické dôsledky (nevedie k aktívnym snahám myšlienku uskutočniť) je bezobsažná, sterilná, zavrhnutia hodná. Zmysel má len myslenie, ktoré ,,hýbe“ človekom, ktoré ho aktivizuje. Hodnota myšlienky závisí podľa Peirca od hodnoty činnosti, ktorá bola vyvolaná danou myšlienkou. Myšlienky sa teda rozlišujú podľa toho, aké majú praktické dôsledky.
3 spôsoby vnímania sveta podľa Peirca:
1. Umelecký spôsob vnímania sveta. Spôsob vnímania prostredníctvom citov a obrazotvornosti.
2. Praktický spôsob vnímania sveta. Spôsob vnímania prostredníctvom praktických aktivít človeka (zručnosti, praktické nástroje)
3. Vedecký spôsob vnímania sveta. Spôsob vnímania prostredníctvom rozumu, vedeckých teórií, zákonitosti.
Napriek tomu, že Peirce pripisoval rozumu v procese vnímania sveta veľký význam, dokonca nezastupiteľné miesto, rozhodne tým hodnotu a význam rozumu neabsolutizoval. Naopak, bol kritikom názoru z ktorého vyplýva, že rozum je všemocný. Peirce vytvoril učenie o omylnosti človeka, ktoré sa označuje ako ,,koncepcia falibilizmu“. Toto označenie je odvodené od termínu ,,falibile“ (omylnosť). Omylnosť Peirce chápe ako metodický regulatív. Úlohou uvedomenia si omylnosti v procese poznávania je regulovať neobmedzené nároky rozumu. Peirce zdôrazňuje, že rozumu neprislúchajú neobmedzené možnosti. Súčasne Peirce zdôrazňuje, že rozumom nemožno dospieť k absolútnej pravde. Omyl teda patrí k procesu a spôsobu nášho poznávania sveta. Človek je bytosťou omylnou už preto, že túži po poznaní. Naša cesta k pravde je ,,vystlaná omylmi“. Omyl je teda večným súputníkom človeka, ktorý hľadá pravdu. Z Peircovej ,,koncepcie falibilizmu“ vyplýva, že človek ,,má právo“ na omyl.
Žádné komentáře:
Okomentovat