(1770-1831)
Hegel bol vrcholným predstaviteľom idealistickej línie v NKF. Narodil sa v Stutgarte v protestantskej rodine. Filozofiu a teológiu študoval v Tübingene. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v Berne a neskôr v Jene, v Heidelbergu a v Berlíne. Hegel sa vo svojej tvorbe venoval všetkým vtedy aktuálnym filozofickým disciplínam. Venoval sa problémom ontológie, gnozeológie, logiky, etiky, estetiky...Vytvoril špecifickú koncepciu filozofie dejín i filozofie štátu a práva.
K jeho najznámejším prácam patria: „Logika ako veda“, „Fenomenológia ducha“, „Encyklopédia filozofických vied“, „Estetika“, „Filozofia dejín“, „Základy filozofie štátu a práva“, trojzväzkové „Dejiny filozofie“ (1-3.diel).
Názory na problematiku bytia (ontológiu)
Hegel je považovaný za tvorcu tzv. dialektického idealizmu. Za podstatu sveta považuje ideu (niečo duchovné) a súčasne tvrdí, že táto podstata sveta (idea) je dynamická (vyvíjajúca sa). Absolútny duch resp. absolútna idea je substanciálnym základom všetkej skutočnosti. V § 163 svojej tzv. „Malej logiky“ Hegel píše: „Je zvrátené zastávať názor, že najprv jestvujú predmety tvoriace obsah našich predstáv a potom prichádza naša subjektívna činnosť vytvárajúca ich pojmy...Pojem naopak je prvým a veci sú tým, čím sú v dôsledku činnosti imanentného a v nich sa prejavujúceho pojmu“.
Žádné komentáře:
Okomentovat