Sloboda t.j. možnosť voliť svoj vzťah k svojmu okoliu, k iným ľuďom i k sebe samému. Sloboda sa teda prejavuje v možnosti voliť. Človek je podľa Sartra odsúdený na slobodu, lebo pokiaľ žije musí voliť neustále. Napriek tomu, že Sartre sa svojím učením snaží zbaviť človeka pút neslobody. Sám svojím chápaním slobody ako nevyhnutnej voľby človeka spútava, lebo možnosť voľby ako podstata slobody sa mení na nevyhnutnosť voľby. A tak Sartre svojím chápaním slobody človeka paradoxne obmedzuje. Obmedzuje ho tým, že mu ,,slobodne neumožní nevoliť“ na druhej strane je otázne, či človek vôbec môže žiť v nejakej situácií (vzťahu) a nevoliť svoj vzťah k tej situácií.
Sloboda a problém samovraždy
V nadväznosti na vyššie uvedené chápanie slobody Sartre pripúšťa, že aj sebanegácia – samovražda môže byť chápaná ako prejav slobodného rozhodnutia. Tým, však Sartre rozhodne samovraždu nepropaguje.
Sartre aj v tomto prípade vychádza z tézy, že: ,,Človek nie je ničím iným než tým, čím sa sám učiní“ (,,L’homme n’ est rien d’autre que ce qu’il se fait“ – 1.princíp existencializmu).
Ďalej Sartre zdôrazňuje tézu, že: ,, Existencia predchádza podstatu“ (,,L’existence précede essence“). To znamená, že človek vytvára svoju podstatu v rámci svojej existencie.
Žádné komentáře:
Okomentovat