Próza po roku 1945 a vplyv vojny na autorov
Spoločenské podmienky:
1. 1945 – 1948 = vydávali sa diela z vojny; pokračuje lyrizujúca próza, vychádzajú diela, ktoré v čase vojny vyjsť nemohli. Ústrednou témou sa stáva vojna a SNP. Vznikajú aj diela, ktoré sú spojené s rodinnou tradíciou a históriou.
2. 1948 – 1956 = obdobie kultu osobnosti, jednotná metóda socialistického realizmu a väčšina autorov sa jej prispôsobuje
3. 1956 – 1968 = tematicky sa aj próza rozširuje, autori presadzujú vlastný trend, niektorí kritizujú metódu socialistického realizmu, nastupuje (vracia sa) lyrizujúca próza
4. 1968 – 1989 = návrat k socialistickému realizmu (obdobie normalizácie a konsolidácie), mnohí sa prispôsobujú, mnohí hľadajú vlastnú cestu
5. 1989 – súčasnosť = vznikajú nové cesty, nové smery, autori si hľadajú vlastný obraz, vlastné cesty, presadzuje sa komercionalizmus
Predstavitelia:
Dominik Tatarka
- román: Farská republika
Hodnotí obdobie rokov 1939 – 1945; na čele slovenského štátu stál Jozef Tiso. Román je realistickým obrazom doby i vydarenou umeleckou kresbou.
Autor čerpá námet z občianskeho i školského prostredia, ústrednou postavou je stredoškolský profesor Tomáš Menkina, ktorý predstavuje autorove názory na vládnuci režim; ukazuje tiž, aké miesto mala pokroková inteligencia v danom období.
Hrdina nie je revolucionár, ale postupom času pod vplyvom spoločenských udalostí dospieva k presvedčeniu, že jeho miesto je na strane pokrokových síl.
Poukazuje tiež na pomery v klérofašistickom štáte a na metódy policajnej moci.
V tvorbe sa prispôsobuje požiadavkám štátnej moci (po roku 1945; začiatkom 50.rokov):
- román: Prvý a druhý úder (o období a hrdinoch SNP)
- novela: Démon súhlasu (ústredným hrdinom je Bartolomej Poleráz, predstavuje hrdinu na jednej strane pokrokovo zmýšľajúceho s vlastnými názormi, na druhej strane je to hrdina, ktorý sa vo vlastnom záujme podriaďuje spoločnosti)
Rudolf Jašík
román:
Námestie svätej Alžbety
- román sa skladá z 15 kapitol, je uvedený mottom: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“
- ústredným motívom je láska medzi Igorom Hamarom (podľa matriky je kresťan) a židovkou Evou Weimmanovou
- autor v diele zachytáva arizáciu (odoberanie majetku) židovského obyvateľstva, vraždy, povzbudzovanie udavačstva za úplatu
- autor posúva dej, komentuje ho, kritizuje fašizmus, prihovára sa svojej postave a radí jej
- v diele je biblická symbolika (v názvoch kapitol – Posledná večera a pod.) a symbolika lásky, ktorú autor zbožňuje
- dej je zasadený do „mesta pod viničným vrchom“ (pravdepodobne Nitra) v r. 1941
Základnú dejovú líniu tvorí problematika vnútorného zápasu u jedincov s prvými prejavmi neľudského fašizmu.
Dej: Stretávali sa na lavičke na námestí alebo vo veži. Do ich lásky zrazu vtrhla vojna a fašisti. Igor je veľmi nešťastný z toho, že židia musia byť označení. Pomáhal holičovi Flórikovi, ktorý bol falošný a lakomil sa na židovský majetok. Chodil aj na stanicu ako nosič. Pri tej príležitosti sa zoznámil s pani Ernou, ktorá ho zviedla. A pomáhal aj Evinmu otcovi, Samkovi, vo firme. Jeho spoločník Maxi sa vzdáva a začína piť. Budúcnosť Židov vidí beznádejne. Igor sa so svojim prehreškom Eve nepriznal. Keď mu aj matka povedala, že je Eva dobré dievča, rozhodol sa, že ju pozve k nim. Obchodník Maguš Igorovi radí, aby dal Evu pokrstiť, zobral si ju za ženu a tak ju zachráni. Tajomník HSĽS podplatí žltého Doda, aby mu spísal zoznamy Židov, ktorí nenosia hviezdy. Ide mu hlavne o bohatých, lebo chce ich majetky. Dodo si za bohatú odmenu niektorých do zoznamu aj povymýšľa. Eva súhlasí s krstom, plány mu prekazil Flórik so svojimi chlapmi a Nemcami. O desiatej začalo veľké zatýkanie Židov. Medzi nimi je aj Eva. Židov priviedli na námestie a pribúdali k nim celé rodiny. Eva sa už vzdala nádeje. Vedú ich ulicami mesta. Ľudia sa prišli rozlúčiť, pískajú na Nemcov. Židov zaviedli na lúku za stanicou. Igor tam prišiel. Major len tak kázal sluhovi zabiť malé židovské chlapča. Eva a ešte dvaja žid. chlapci ho chceli odniesť. Nemci na nich kričali, aby zostali, a keď zobrali chlapca na ruky, tak spustili paľbu. Eva padla nabok. Naposledy zazrela Igora a zomrela. Igor stratil zmysel života. Z pomsty zabil železnou tyčou Flórika. Potom šiel k rieke. Najprv do nej hodil tyč a potom chcel aj on skočiť. Našťastie šiel okolo Maguš, ktorý ho odviedol preč.
- v románe dominuje epická zložka, ale aj lyrická – množstvo básnických prostriedkov
- vyskytuje sa tu prírodná lyrika, úvahy o láske
- autor využíva vnútorný monológ
Mŕtvi nespievajú
- román z obdobia 2.svetovej vojny
- odohráva sa v čase vojny v 2 dejových líniách:
1. prebieha na východnom fronte, slovenskí vojaci museli narukovať po boku nemeckých vojsk a bojovať proti sovietskemu zväzu. Autor sa zameriava na život slovenských vojakov a dôstojníkov na východnom fronte a ich postupné poznávanie, že bojujú za cudzie záujmy, sú nepokojní, nedôverujú ničomu a nikomu. Ústrednou postavou je syn Planického učiteľa (v 2.dejovej línii sa dostávame do Planice) poručík Kľako, ktorí spočiatku nenachádza nijaké východisko, preto sa stáva ľahostajným a cynickým. A práve to mu pomáha prekonávať deň za dňom. Stavia sa proti vojne, ale len vnútorne. Neskôr sa dostáva na stranu obyčajných vojakov, nájde k nim cestu a ich presvedčenie ich dovedie k tomu, že sa vzbúria a oslobodzujú sa. Prebehnú na ruskú stranu a bojujú proti Nemcom.
2. Sa odohráva v mestečku Pravno a v dedinke Planica. Nachádzame tu postavy Slovákov, Nemcov, Židov. Chudobných i bohatých arizátorov i arizovaných. Ľudáci i komunisti, fašisti i ľudia s protifašistickým zmýšľaním. Postavené je to na medziľudských vzťahoch počas tohoto obdobia. Vykresľuje tu všetky charakteristické črty malomešťanov.
- nestihol dokončiť svoj román; zomrel
Vladimír Mináč
romány:
Smrť chodí po horách
- 2 bratia = Peter a Ján Lotárovci bojujú v 2.svetovej vojne a v SNP. Petra zajmú Nemci
Včera a zajtra
- nadviazal na prvý román; Peter Lotár sa vrátil z vojny (autobiografická postava), hľadá si miesto v živote aj v spoločnosti
románová trilógia : GENERÁCIA:
1. Dlhý čas čakania
2. Živí a mŕtvi
3. Zvony zvonia na deň
- zachytáva široké časové obdobie od 30.rokov (oslobodenie Slovenského štátu, SNP, 2.svetová vojna) až po február 1948. Predstavuje množstvo postáv a postavičiek, ktoré prechádzajú rôznymi udalosťami a majú rôzne možnosti, buď sa prispôsobujú, buď repcú alebo si hľadajú vlastnú cestu.
- používa dlhé vety, málo priamej rečí, vo vetách stupňuje – opakuje slová, vety sú priraďovacie – hromadenie viet - dramatizácia
Dlhý čas čakania – je obrazom života v Slovenskom štáte počas vojny, obrazom fašizmu, vojny, ľudských osudov a úsilí namierených proti tejto temnej ideológii a moci.
Román zaľudňujú tri druhy postáv podľa ich vzťahu k fašizmu:
1.) fašisti, Nemci, gardisti – napr. Hracho (bol bojazlivý, stal sa gardistom, má už moc, naháňa strach iným; Zemnitzky (vypočítavec, dá sa ku gardistom, chce dobré miesto, ale je zbabelec)
2.) ľudia, ktorí stoja raz na jednej, raz na druhej strane – veľkú úlohu hrá u nich vypočítavosť; napr. Šerner (dá sa ku gardistom, aby sa o ňom čítalo, chce byť na nezaplatenie); Valér Ferkodič (je to mladý človek, hľadá si svoje miesto v BA medzi mladými ľuďmi, keď vypukne SNP, pridá sa ku gardistom, pre neho je všetko „psina“)
3.) partizáni – kapitán Labuda (je veľmi živelný, prchký, prudký, mal rád Hanku Krapovú – gardisti ju umučili, ženie svojich vojakov bez rozmyslu do bojov); komisár Bende (navonok pôsobí smiešne, ale je uvážlivý, rozumný, chráni celú partizánsku skupinu od nezmyselností kapitána Labdu); Marek Uhrín (hľadí si miesto, počas SNP sa dostáva medzi partizánov, je hanblivý, útly, jediná z postáv, ktorá sa dostáva od nejasného k jasnému); Janko Krap (uvážlivý)
4.) ženské postavy – Hanka Krapová (ľúbi kapitána Labudu, gardisti ju drasticky umučia); Olina Ferkodičová (plná rozporov, ľúbi kapitána Labudu, vie, že ju nemá rád, tak sa zaľúbi do Mareka Uhrína); doktorka Erna (medzi partizánmi ako lekárka, má vzťah ku Jankovi Krapovi); pani Rosenthalová (židovka, vidí, ako jej gardisti zavraždili deti)
- román sa končí vypuknutím SNP.
Živí a mŕtvi – po „dlhom čase čakania“ sa dej dáva do pohybu, v pomerne rýchlom a frekventovanom striedaní situácií, bojových scén a konfliktov sa rozvíjajú charaktery jednotlivých hrdinov. Kladie sa tu dôraz nielen na neľudské činy nacistov, ale aj na vykreslenie ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v Povstaní (továrnik Krempašský) a ľahtikárov (Valér Ferkodič). Kladnými postavami sú – v súlade so zámerom autora – Janko Krap a komisár Bende. Problematickou postavou je naďalej Marek Uhrín – váhavý, večne uvažujúci. Jeho protipólom je povstalecký kapitán Labuda – človek myšlienky a činu.
Zvony zvonia na deň – zaberá obdobie od februára 1946 do februára 1948. Autor sa v nej sústreďuje na najdôležitejšie spoločenské javy týchto rokov a s nimi konfrontuje svoje postavy. Niektorí sa v novom živote uplatnili, iní prežívajú trpký pocit zbytočnosti (kapitán Labuda) a rezignácie.
Alfonz Bednár
román: Sklený vrch
- román je písaní denníkovou formou, autor strieda súčasnosť, vracia sa do minulosti
- forma - retrospektíva; rozprávačom je Ema (1 z postáv)
- časté úvahy a opisy; príroda dáva Eme veľa – je obnovovateľkou vzťahov
- rieši vzťah Emy Klaasovej k 3 mužom:
1. Milan Kališ – priateľ počas vojny, bola mladá, utieka sa do bezpečia – Tichá dolina. V čase SNP Milan odíde, Ema po ňom pátra, našla hrob neznámeho partizána, usudzuje, že je to Milanov hrob
2. Ing. Jožo Solan – súčasnosť, stavajú priehradu – tu žijú. Jožo vie, že Ema niečo tají, ne nepýta sa. Keď majú nezhody, odchádza Ema do Tichej doliny. Vzťah medzi nimi je napätý. Ema sa tu nudí, stane sa nehoda na stavbe, Ema zomiera. Ema túžila ísť s Jožom do Tichej doliny, no nikdy sa tak nestalo. Už jej to aj sľúbi, no Ema zomiera. Až vtedy Jožo nájde denník a celý tento príbeh nám vlastne sprostredkúva Jožo – číta si denník = všetko sa odohráva v minulosti.
3. Zolo Balla – bývalý Emin snúbenec, príde na priehradu, ich vzťah sa neobnoví. Aj so Zolom sa vracia do Tichej doliny.
súbor poviedok: Hodiny a minúty (tematika SNP) – poviedky: Hodiny a minúty; Zrub z kameňa; Kolíska (ústrednou postavou je Zita Černeková, ktorá počúva rozhlasové správy o procese s „rozvratníkmi“ a „sabotérmi“, medzi ktorými je aj Jozef Majerský. Správa o procese vyvolá v Zite spomienky na udalosti z februára 1945, keď po potlačení Povstania sa jej osud znova skrížil s jeho osudom. Zachytáva jej strach, keď k nej vtrhnú Obmannovi vojaci, ale robí všetko pre to, aby zachránila Majerského, seba a svoje dieťa. Aj Majerský, ktorý sa skrýva v Zitinom dome, prežije nesmierne veľa strachu, ale vzápätí vykoná doslova hrdinský čin, keď zlikviduje celú Obmannovu jednotku).
Ladislav Ťažký
- najprv písal fejtóny do novín, neskôr:
súbor poviedok: Vojnový zbeh
- potom prešiel a autobiografické poznatky z vojny; s vojnovou tematikou – autentické príbehy – autobiografického charakteru; obsahujú tieto diela:
Amenmária (Samí dobrí vojaci)
Evanjelium čatára Matúša
Kŕdeľ divých Adamov
Pochoval som ho nahého
Amenmária
- s podtitulom „Samí dobrí vojaci“
- na fronte; na ukrajinskom území; Knieža (Rus) bojoval proti svojim Rusom
- Matúš Zraz ako vojak slovenskej armády sa dostáva na východný front, majú pomáhať Nemcom. Matúš uvažuje o nezmyselnosti vojny. Dostáva sa do rozporu medzi povinnosťou a svedomím. Má túžby, nedarí sa mu ich plniť. Nenachádza si miesto.
- využíva neukončené vety, dlhé vety – priraďovacie súvetia – hromadenie, dramatizovanie
Evanjelium čatára Matúša
- sleduje osudy príslušníkov „stratenej divízie“ – Slováci, nevedia prečo bojujú. Presúva ich do SNP. Chcú utiecť od Nemcov, Nemci ich odzbroja, zatknú a dajú do pracovných táborov.
Kŕdeľ divých Adamov
- expresionistický charakter
- autor dokázal z malého a časovo krátkeho úseku vypracovať dramatický príbeh; podčiarkuje tragizmus ľudského osudu
- 3 časti: Divý Adam; Dunajské hroby; Hriešnica žaluje tmu
Divý Adam – autor filozofuje o zmysle života človeka v čase 2.svetovej vojny, pozoruje, prechádza z Čierneho Balogu až do Juhoslávie
Dunajské hroby – zameral sa na 4 slovenských vojakov, ktorí sa dostali do koncentračného tábora v Rakúsku; podarilo sa im ujsť a pokúšajú sa prejsť z Petržalky cez zamrznutý Dunaj na Slovensko. Jeden z nich sa utopí, druhého chytia Nemci a zastrelia, tretí Šurkava „Myšička“ chce prejsť s pracovnou častou cez most do BA – no na hranici spočítavajú pracovníkov čaty, jeden im tam nesedí, nevedia kto. Šurkava beží na druhú stranu mosta, na slovenskú stranu. Nemci ho postrelia, zomiera pred slovenskou hranicou, v Dunaji. Štvrtá postava – autor; rozprávač – pozoruje prechod Šurkavu cez most.
Hriešnica žaluje tmu – autor zachytáva zvláštny príbeh vojaka – zajatca a Nemcami odvlečeného sovietskeho dievčaťa
Ladislav Mňačko
reportáž: Ja, Adolf Eichmann
- rozsiahla reportáž o súdnom procese s Hitlerovým pomocníkom, ktorý vraždil ľudí, najmä Židov
súbor reportáží:
Kde končia prašné cesty
- z východného Slovenska; z najzaostalejších oblastí. Chcel ukázať ťažký život ľudí, ale chcel aby sa tieto problémy riešili
román: Smrť sa volá Engelchen
- hovorí o esesákoch, ktorý chceli chytiť partizánov. Esesáci boli najhorší, najkrutejší.
- dej sa odohráva v čase 2.svetovej vojny v dedine Ploština – Slovensko – moravské hranice. Ľudia tu pomáhajú partizánom. Blíži sa armáda, partizáni sa rozdelia na 2 časti. 1.skupina ide na východ (vedie ich Peter), 2.skupina ostáva v dedine, pokračuje vo svojich pôvodných plánoch (vedie ich Voloďa). Raz skupina opustí dedinu, prídu Nemci a podpália dedinu. Ústrednou postavou je Voloďa, v súčasnosti sa lieči v nemocnici a spomienky z vojny rozpráva sestričke – Eliške.
- hovorí o partizánoch, ktorí robili aj kladné, aj záporné kroky
- partizánsku skupinu tvorí 27 chlapov
- Marka má vzťah s Voloďom, ona robí počas vojny ľahkú ženu pre Nemcov a donáša správy partizánom
román: Ako chutí moc
- o pánoch, ktorý pred voľbami všetko nasľubovali – aj kvôli tomuto románu sa musel vysťahovať do Rakúska
- hovorí o politickej moci u nás v 50.a 60.rokoch, bývalý partizán a odbojár sa postupne vypracuje a stáva sa politickým predstaviteľom. Moc ho úplne zmenila.
- Rozprávačom je autor – prvky autobiografie. Hľadá u neho pomoc, lenže jeho bývalý kamarát sa bojí, je skorumpovaný, nepomôže mu a tak sa musí vysťahovať do Rakúska.
V exile písal eseje, romány, knihy.
Žádné komentáře:
Okomentovat