Stredoveká literatúra
(5 storočie n.l. – koniec 15 storočia)
Nastupuje v Európe po zániku Rímskej ríše, kedy sa vývoj antickej kultúry prerušil. Na východe pokračovala neprerušená literárna tradícia starých ázijských kultúr.
Charakter doby:
V stredoveku existovala feudálna spoločnosť, pričom výhradné postavenie v spoločnosti mala cirkev a šlachta. Pracovnou silou spoločnosti však bola najnižšia vrstva poddanstva.
Základnou ideológiou v Európe je kresťanstvo. Človek bol v stredoveku chápaný ako súčasť vyššieho poriadku, do ktorého nemá právo zasahovať. Meradlom všetkého bol Boh. Život človeka na Zemi je chápaný ako prechodné štádium, skutočné hodnoty a štastie nájde až v posmrtnom živote, ako to hlásala Biblia – transcendentálnosť (nadpozemskosť).
V arabskom svete sa rozvíja a expanduje ideológia islamu.
Heslo doby:
ORA ET LABORA ! (Modli sa a pracuj!)
Diferenciácia literatúry:
feudálna náboženská feudálna svetská mestská svetská
Žánre:
náboženská pieseň, motlit- eposy – hrdinské, rytierske, kronika, fablió (ver-
ba, žalm, legenda, hagio- lúbostná romanca... šované povied ky s
grafia (životopisy svätých), témou mesta)
mystérium (náboženské di-
vadlo), exemplum (príkla-
dy mravného života svä-
tých), hymna...
Znaky stredovekej literatúry:
- najvýznamnejší inšpiračný a tématický zdroj je Biblia
- dôležitosť formy pred obsahom a žánrový synkretizmus (miešanie lit. žánrov a druhov)
- anonymita – pôvodnosť diela nie je podstatná, autorov väčšinou nepoznáme, miesto a doba vzniku sa len odhaduje
- alegória (skrytý zmysel) a použivanie ustálených symbolov (čísla, zvieratá...)
- imitácia (napodobňovanie v obsahu i forme, hojná citácia), autori sa nesnažili o jedinečnosť
- parafrázovanie (obmienanie textov)
- topika (nezmenená parafráza a opakovanie sa stalo zaužívaným, topickým)
- do 12. storočia je literatúra písaná iba v rečiach, ktoré uznávala cirkev (latinčina, gréčtina, staroslovienčina)
Ideály hrdinu:
Rytier:
- najmä vo svetskej literatúre písanej v národných jazykoch
- pobožný a oddaný človek
- ochota položiť svoj život za panovníka
- kódex rytiera – čestnosť a galantnosť
Svätec:
- hrdina náboženskej literatúry písanej prevažne po latinsky
- hlboko veriaci a oddaný Bohu
- asketický nemajetný spôsob života
- po smrti často koná zázraky
Európske literatúry:
Francúzska - Pieseň o Rolandovi – hrdinský epos
Tristan a Izolda – ľudová povesť
Anglická - Beowulf – staroanglický epos
Španielska - Pieseň o Cidovi – hrdinský epos
Nemecká - Pieseň o Nibelungoch – hrdinský verš. epos
Ruská - Slovo o pluku Igorovom – staroruský epos
Česká - Kronika česká – kronika o dejinách českých krajín
Zaujímavosti:
- hrdinské eposy, básne a iné boli často šírené ľudovými spevákmi – vo Francúzsku to boli trubadúri, v Nemecku minnesängri, v slovanských krajoch igrici
- v 10.-16. storočí boli najčastejším útvarom staroruskej literatúry byliny
- v umení prevládal gotický smer a románsky štýl
- v 15. storočí po objave kníhtlače sa prvotlače označovali ako inkunábuly
Slovenská stredoveká literatúra (800 – 1500)
Veľkomoravské obdobie
(približne do roku 1000):
- misijná činnosť solúnskych bratov Konštantína/Cyrila (Filozofa) a Metoda od roku 863
- vypracovanie najstaršieho lit. slovanského jazyka staroslovienčiny a zároveň jeho šírenie na našom a okolitom území – zásluha týchto bratov
- vzniká aj prvé písmo hlaholika a neskôr je prepracované ich žiakmi na cyriliku
- obhajoba slovanského jazyka pred „trojjazyčníkmi“, ktorí v tej dobre považovali za liturgický jazyk iba latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu
- literatúra sa diferencuje na pôvodnú a prekladovú
Konštantín a Metod preložili:
omšovú knihu – misál, evanjeliá z Nového zákona, modlitebnú knihu – breviár, zbierku žalmov – žalmár, spevník, občiansky zákonník a časti Starého zákona
Pôvodnú literatúru tvoria diela:
Konštantín – Proglas
Charakter diela: Najstaršia slovanská báseň – hymnus, veršovaný predspev k staroslovienskemu svätému Evanjeliu
Obsah diela: Chválospev a obhajoba slovanskej knižnej vzdelanosti ako aj obhajoba práva Slovanov na vlastný jazyk – na možnosť počúvať slová kresťanskej náuky vo svojom jazyku, ako aj schopnosť osvojiť si písmená, teda gramotnosť.
Znaky diela:
- viazanosť na biblické a kresťanské motívy
- synkretizmus – je napísaná obrazným štýlom, popretkávaná citáciami
- citácie z Biblie
- aliterácia a anafora
- alegorické vyjadrovanie
Moravsko-panónské legendy – (Legenda - epický žáner s náboženskou tematikou. Obsahovala životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými prvkami a motívmi. Opisovala reálnu historickú udalosť, ktorá obsahuje jednu vec nie celkom realistickú)
Gorazd – Život sv. Metoda
Charakter diela: Nie je to legenda v pravom slova zmysle, pretože je krátka, epická, vecná a má málo legendových čŕt a niet v nej prvkov zázračnosti
Obsah diela: Autor opisuje Metodove účinkovanie na Veľkej Morave, jeho útrapy, životné skúsenosti až napokon jeho smrť, blahoslavenú tisíckami Slovanov, ktorého si nesmierne vážili.
Znaky diela:
- autor sa pridržiava konkrétnych faktov
- dielo obsahovalo historické dokumenty a faktografické materiály
- má básnicky záver – vzývanie Metoda
Kliment – Život sv. Konštantína
Charakter diela: Legenda skladajúca sa z 18 kapitol, podobne ako dielo Gorazdove nejde jednoznačne o legendu.
Obsah diela: Autor sa sústredil na vykreslenie jeho detstva, štúdia, činnosti, múdrosti. Vyzdvyhoval jeho nadanie a odboj voči trojjazyčníkom. V diele zachýtáva aj spoločenskú situáciu na Veľkej Morave.
Znaky diela:
- dielo obsahuje veľa životopisných faktov
- autor vyzdvihuje hlavne jeho racionálne schopnosti, neidealizuje ho ako svätca, zázraky a vnuknurtia sú len ojedinelé
- dielo je písané vznešeným rétorickým štýlom (synkretizmus)
- dielo obsahuje biblické citácie, číselnú symboliku, rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, podobenstvá, idealistickú charakteristiku postáv a dramatické dialógy – mnohé zo znakov stredovekej kresť. literatúry
Obdobie po roku 1000:
- zánik Veľkej Moravy a príchod maďarských kmeňov, preberajú kultúrne hodnoty od Slovanov
- Slovensko súčasťou Uhorska, kultúra naberá cirkevný ráz, literárnym jazykom sa stáva latinčina alebo slovakizovaná čeština
- významné strediská kultúry sú kláštori, mestské domy a univerzity
- vývoj slovenskej lit. brzdí feudálna rozdrobenosť krajiny
Písané v latinčine:
Maurus – Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi
Jednoduchý rozprávačský štýl s prostriedkami a znakmi stredovekej lit. – symbolika čísel, dvojčlenná slovná kumulácia a kontrastné obrazy. Je plná zázrakov, hlavný hrdinovia konajú nadprirodzené činy a sú príkladmi asketického života.
Legendy o sv. Štefanovi
Dielo o úsilí o upevnení kresťanstva v Uhorsku, zároveň vykreslujú boje s maďarskými kniežatami.
Písané v slovakizovanej češtine:
- ovplyvnené živými stykmi Slovenska s českými krajinami
Diela:
Žilinská mestská kniha (mestská kronika)
Vitaj, milý Spasiteľu (hymnická pieseň) a iné
Ero ‚Chabarček‘ Chabrecek
Žádné komentáře:
Okomentovat