- kódex – má síce osobitnú formu ako prameň práva, ale vecne je to normálny zákon, teda je normálne prijatý obyčajnou väčšinou v parlamente, je rovnocenným s ostatnými zákonmi, pravde, s istými zvláštnosťami a predsa len väčším významom. Kódex je osobitná forma právneho prameňa. Má svoju tradíciu a v skutku má medzi ordiárnymi zákonmi dôležitejšie a významnejšie postavenie. Kódex je vlastne kompiláciou inštitútov a právnych pravidiel spravidla jedného právneho odvetvia, vždy je to súhrn regulácie viacerých inštitútov významnejšieho komplexu vzťahov. Formálne je teda prijímaný spravidla ako ostatné zákony a formálne sa od nich odlišuje vari spravidla len tým, že má obvykle aj formálne označenie „zákonník“ a má modernú formu v zmysle rímského „jus commune“ U nás je takto prijatý a v Zbierke zákonov vydaný : Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a Zákonník práce. Kódex majú význam z hľadiska princípov : ustanovenia kódexu majú totiž aj všeobecnú časť, najmä s vymedzenými pojmami a zásadami. Tieto zásady a pojmy sa potom považujú za záväzné pre všetky ostatné predpisy. Kódex má svoj vnútorný systém a keďže upravuje ucelene istú doménu práva, súbor inštitútov, potom kódexy majú rovnakú štruktúry v rôznych krajinách. Kódexy boli prijímané už dávnejšie v minulosti pred Veľkou francúzskou revolúciou, uviedli sme napr. V dánsku r. 1683, v Nórsku r. 1687, Švédsko a Fínsko r. 1734, Prusko r. 1794, Rusko r. 1832.
- obyčajný zákon
- podzákonná norma – a tou sú vyhlášky, nariadenia a pod.
Žádné komentáře:
Okomentovat