Osvietenstvo v slovenskej literatúre

.1 Osvietenstvo v slovenskej literatúre
Za osvietenské sa v slovenskej literatúre pokladajú roky 1780-1820.

V Rakúsko-Uhorsku vládol v Jozef II, ktorý prijal osvietenské myslenie a pod jeho vplyvom vykonal veľké množstvo reforiem. Zrušil všetky neužitočné mníšske rehole a jezuitov, pretože tí stali v čele rekatolizácie, zrovnoprávnil všetky náboženstvá, zrušil nevoľníctvo, zrušil cenzúru a reformoval školstvo. Dôležitý bol aj hospodársky rozvoj, pretože buržoázia mala stále viac moci, zakladali sa manufaktúry.

Osvietenstvo sa však napriek tomu na Slovensku presadilo iba u inteligencie, ktorá sa pod jeho vplyvom začala zaujímať hlavne o národné otázky. Ako hlavnú príčinu odnárodnenia zvyšných vrstiev obyvateľstva identifikovali nevzdelanosť a neexistenciu spisovného jazyka. Usúdili, že na to, aby sa slovenský národ vrátil k svojim tradíciám a získal i postavenie v mnohonárodnostnom Uhorsku musí existovať práve spisovný jazyk, za ktorého pomoci je možno šíriť vzdelanosť a literatúru. Inteligencia však bola rozdelená na katolíkov, ktorý používali slovakizovanú češtinu a evanjelikov, ktorý používali kralickú biblickú češtinu.

Autor: JOZEF IGNÁC BAJZA (1755-1836)
-bol katolíckym kňazom
-podnikol prvý pokus o vytvorenie spisovného jazyka – bajzovčiny, používal fonetický pravopis, vytvorený z nárečia okolo Trnavy a z češtiny, nemal gramatické pravidlá
Dielo: RENÉ MLÁDENCA PRÍHODY A SKÚSENOSTI (1784)
-prvý slovenský román, dobrodružno-cestopisný, v bajzovčine
-má 2 časti, hlavná postava je René – syn benátskeho meštiaka
-v prvej časti, ktorá je prevažne dobrodružná a odohráva sa v exotických krajinách René hľadá svoju sestru, nájde ju, po ceste si nájde aj frajerku
-v druhej časti, ktorá je výchovná putuje René so svojim priateľom po Slovensku, všíma si zlé pomery, kritizuje alkoholizmus, zlé zaobchádzanie s poddanými, kňazský stav, konanie nákladných hostín, cirkev aj šľachtu
-vydávanie románu bolo zastavené
SLOVENSKÉ DVOJNÁSOBNÉ EPIGRAMATA
-kritizuje a zosmiešňuje tu zlé ľudské vlastnosti
-tiež v bajzovčine

Bajzovčina sa neujala, pretože nemala gramatické pravidlá. Po Bajzovi sa snahy vytvoriť spisovný jazyk ujali študenti študujúci na katolíckom Generálnom seminári v Bratislave, na ich čele stál Anton Bernolák.