Nadrealizmus

1.7 Nadrealizmus
Tento smer vychádzal zo svetového surrealizmu. Všetci autori vystupovali spoločne ako generácia, mali spoločný program, vydávali zborníky. Ich tvorba sa vyznačovala odlúčenosťou od reality, písali, čo ich napadlo, hlavným kompozičným postupom bolo automatické písanie – zachytávalo skutočný pohyb myslenia, písali, čo im letelo hlavou, tak vznikali automatické texty. Inšpiráciu brali z podvedomia, sna a fantázie. Prestali tvoriť cez 2. sv. vojnu, pretože pochopili, že musia vystúpiť proti nej a sústrediť sa na realitu.

Znaky nadrealizmu
1) Všetky básne sú polytématické, témy hlavne smrť, tma, zánik, pocity osamelosti, opustenosti, katastrofizmus
2) Výrazovo osamostatňovali slová, význam slova bol dôležitejší ako význam vety
3) Používali prirodzený slovosled
4) Nepoužívali rýmy
5) Nepoužívali interpunkciu
6) Dodržiavali rytmicko-syntaktický paralelizmus
7) Používali metafory ako hlavný básnický prostriedok, hlavne genitívne metafory, ak ich bolo veľa vznikali tzv. metaforické prúdy
8) Stereotypnosť výrazu – často opakovali slová


Dielo: ÁNO A NIE
-ich prvý – manifestový zborník
-áno – na modernú poéziu, na spoločenský pokrok, na spoluprácu literátov, súhlas s marxizmom
-nie – nesúhlas s vojnou, s konvenciami, s klasickou poéziou
SEN A SKUTOČNOSŤ
VO DNE A V NOCI
POZDRAV
-ich zvyšné zborníky