Antická literatúra

1.2 Antická literatúra
1.2.1 Grécka literatúra
Je to najstaršia európska literatúra. Datuje sa do rokov 900 pnl až 500 nl

Dielo: STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI
-súbor bájí a povestí pochádzajúcich z Mykénskej civilizácie
UŠI KRÁĽA MÍDA
DAIDALOS A IKAROS
POTOPA
-mnohé myšlienky a slovné spojenia z týchto diel sa dostali do každodennej reči v podobe prirovnaní, či frazeologizmov – Danajský dar (bez úžitku), Pandorina skrinka (nebezpečná vec), Oidipovský komplex(vzťah syn-matka)

Autor: HOMÉR
-slepý ľudový rozprávač
Dielo: ILIAS
-hrdinský epos opisujúci posledných 41 dní trójskej vojny
-meno je podľa gréckeho názvu Tróje- Ilion
-napísaný v hexametri –6 stopový verš časomernej prozódie
-hlavný dej ako Achiles odmietne bojovať, zabijú Patrokla, Achiles zabije Hektora, dobitie Tróje
-veľká epická šírka – opisy tábora, hrdinov, predchádzajúcich udalostí
ODYSEA
-hrdinský epos
-pokračovanie Iliady, ale menej rozsiahle
-cesta Odysea, kráľa Itaky domov po tom, čo vyhrali v Tróji, trvalo mu to 10 rokov
-je to jeho rozprávanie svojich zážitkov fajákom, ktorý ho potom odvezú domov, kde spolu zo svojim synom Telemachom zabijú všetkých Penelopyných pytačov
-je to dielo o láske k vlasti, o vernosti (Penelopa vydržala čakať na Odysea) ale aj o šikovnosti a udatnosti Odysea

Autor: EZOP
-bol to otrok, ktorý písal bájky (poučné príbehy o zvieratách s ľudskými vlastnosťami)
-písal v 6. st pnl

V období 5.-4. st. pnl sa v Aténach začala rozvíjať tzv. „Aténska demokracia“. Podstatou tejto filozofie bol súlad medzi duševným aj telesným rozvojom človeka. Ideálom bol človek psychicky aj fyzicky krásny. Uznávala sa individualita, ale nie individualizmus – snaženie len vo vlastný prospech. S rozvojom aténskej demokracie úzko súvisí i rozvoj drámy, ktorej základy boli položené práve v grécku. Dráma sa vyvíjala z osláv satyrských slávností na počesť boha Dionýza. Bola postavená na trojjednote – miesta (jedno miesto, kde sa dráma odohrávala), času (len jeden súvislý časový úsek), deja (jeden príbeh). Autor tejto drámy bol takisto režisérom a často i hercom. Žánre boli len dva – tragédia a komédia. Hercami boli len muži, ktorý hrali v maskách a na topánkach z vysokými podpätkami aby ich bolo dobre vidieť. Najprv bol len jeden herec, druhého pridal Aischylos, tretieho Sofokles a štvrtý herec bol pomocníkom. Na predstavení sa ďalej zúčastňoval zbor satirov a náčelník zboru. Hra sa skladala z 5 častí Expozícia – úvod, Kolízia – vznik zápletky, Kríza – výsledok Kolízie, Peripetia – rozvinutie s stupňovanie problémov, Katastrofa – pri tragédii alebo Katarzia pri komédii, prípadne pri veľmi dobrom konci Happy End.