Slovo etika pochádza z gréckeho slova ethos (zvyk, zvyčajný spôsob konania, ,charakter) . Morálka je z latinského slova mos, moris, a francúzkého moeurs. –moral , moralis. S etymologického hľadiska majú slova ethos( etika) a moral (moralis -morálka) rovnaký význam. Tieto pojmy sa zvyčajne bez rozlišovania hovoria(etika, morálka) a myslí sa tým na skutočnosť , ktorú môžeme predbežne definovať vedou alebo filozofiou o ľudskej činnosti. Z hľadiska etymológie sa etika a morálka , môže považovať za opis zvykov a obyčají , spôsobov konania vo všeobecnosti alebo v určitej spoločnosti. Vďaka zdokonaleným metódam a neutrálnemu princípu ,ktorý vylučuje úsudok o hodnote, sa tento popis aj dnes zachováva v fenomenológii, charakterlógii v sociológii.
Niektorí si myslia o termínoch etika“ teoretická a normatívna „ že nemôžu priniesť žiadnu vedeckú istotu a chcú nahradiť vedu o zaužívaných zvykov ,ktorá posudzuje mravný čin na spôsob iných sociálnych skutočnosti a mala by opisovať zvyky, úsudky a mravné pocity vlastné rôznym spoločnostiam. A mala by určovať zákony ich objavovania, rozvoja, vývoja a ich zániku a to takým spôsobom akým to robí veda, ktorá sa zaoberá fyzikálnymi javmi. Názor Luciena Lévy Bruhla –hovoriť o normatívnej vede- protirečení si.
Žádné komentáře:
Okomentovat