6. Pozorovanie žiaka pri činnosti a jeho postavenie v kolektíve – je často považované za samozrejmé činnosti učiteľky. Je to cieľavedomé, plánovité a sústavné vnímanie výchovných javov a procesov, ktoré smeruje k odhaľovaniu podstatných súvislostí a vzťahov, ktoré sú predmetom skúmania. V školskej praxi má nezastupiteľnú úlohu, pretože umožňuje skúmať dieťa v prirodzených podmienkach. Nie je samoúčelným, ale má za cieľ poznávať:
b) schopnosti dieťaťa, osobnostné vlastnosti,
c) psychické stavy
d) sociálne vzťahy
e) ostatné prejavy, ktoré dieťa charakterizujú ako osobnosť a odlišujú ho od odstatných jednotlivcov.
Keďže pozorovanie sa spomína ako najčastejšie využívaná metóda využívaná vo výskume aj v diagnostikovaní, venujeme jej viac pozornosti. Hoci by sa mohlo zdať, až pozorovanie je pomerne prirodzená a jednoduchá činnosť, v skutočnosti ide o činnosť náročnú a zložitú, pri ktorej je dôležité registrovať javy, ktoré sú predmetom pozorovania, vyňať ich z ostatných činností, správne ich interpretovať a vysvetliť ich podľa skutočného významu.
Žádné komentáře:
Okomentovat